Rozhľadňa u Jantov

Priblížme sa k spoločnému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu

Rozhľadňa sa týči nad mestom Krásno nad Kysucou v osade u Jantov na vrchu Diel (560 m n.m.). Vyhliadková veža bola postavená v rámci projektu Priblížme sa k spoločnému prírodnému a kultúrnemu dedičstvu. Slávnostne bola otvorená 30. augusta 2020 a rýchlo sa stala súčasťou siluety mesta. Vzhľadom na umiestnenie nad mestom poskytuje návštevníkom atraktívny a zaujímavý pohľad na mesto a jeho okolie. Elegantná a štíhla veža sa právom stala dominantou v krajine.

Rozhľadňa v Krásne nad Kysucou bola postavená podľa návrhu architekta Stanislava Mikovčáka, známeho staviteľa rozhľadní na Kysuciach a predstavuje symbol spojenia zeme s nebom, symbol budúcnosti, ktorú vidíme v našich deťoch, ale aj krásneho nadhľadu, ktorý je taký potrebný v medziľudských vzťahoch. Na prvom poschodí vyhliadkovej veže je galéria, v ktorej nájdete informácie o meste Krásno nad Kysucou.

Rozhľadňa u Jantov v Krásne nad Kysucou

Tento objekt je zvláštny nielen architektúrou, ale aj tým, že v základoch je zabetónovaná časová schránka s odkazom pre budúcnosť. Tento odkaz je umiestnený v oceľovej vodotesnej rúre, ktorá je zaistená plastovým vodotesným obalom. Obsahom časovej schránky je: List primátora Ing. Jozefa Grapu, ktorým sa prihovára potomkom, odkaz architekta Stanislava Mikovčáka, nákres vyhliadkovej veže, noviny Krásňan z júna 2020, fotografia súčasného mesta Krásno nad Kysucou a 2, 1-eurové a 50, 20 a 10 centové mince. Ako symbol roku 2020 a situácie v ňom bolo do schránky pribalené ochranné rúško.

Časová kapsa uložená v rozhľadni Krásno nad Kysucou

Súčasťou vyhliadkovej veže je fotovoltaický systém, ktorý slúži na nabíjanie bezpečnostných kamier, a na osvetlenie tejto dominanty. Osvetlenie sa zapína v rámci výnimočných udalostí v meste, či už na Nový rok, alebo počas Dní mesta a pod.

K rozhľadni sa dostanete asfaltovou miestnou komunikáciou od železničnej stanice Krásno nad Kysucou v mestskej časti Zákysučie, kde prejdete cez priecestie, odbočíte doprava a za mostíkom hneď doľava. Pôjdete rovno cez osadu Vlčov a pri informačnej tabuli (pri kríži) odbočíte doprava do osady U Jantov, z ktorej už uvidíte neďalekú rozhľadňu. Druhou možnosťou je výstup po novovybudovanej Kalvárii. V tomto prípade pri železničnej stanici prejdete cez priecestie, za priecestím odbočíte doprava a po 800 metroch odbočíte vľavo na cestičku Kalvárie.  Po krížovej ceste v dĺžke cca 600 metrov sa dostanete priamo k vyhliadkovej veži.

GPS súradnice:
49°23'12.4"N
18°49'33.7"E

Hrádok krásňanského pána

Kedysi v dávnej minulosti na mieste, ktoré nieslo meno KRASNA, žili ľudia vysoko v horách, kde boli okrem listnatých lesov prekrásne zelené lúky. Toto územie vlastnil muž menom Ján. Bol to syn žilinského kastelána (richtára). Neskôr sa stal tiež richtárom, keďže sa richtárstvo dedilo z otca na syna. V tomto období sa spomína už aj KRASNA (1325). Okolie Krasna nebolo obostavané domami a obývané ľuďmi. Len kde-tu bol drevený domček. Na lúkach sa pásli ovečky a kravičky. Muži mali kone, ktoré im s prácou pomáhali. Dole v doline tiekla rieka plná rýb, ktorá dala meno Kysuciam. Pretekala cez celé územie a volala sa Kysuca.

Život v Krasne plynul pomaly. Pokojne sa tu pásli ovečky a ľudia pracovali na svojich kúskoch zeme. Trápili sa s kameňmi na poliach, ktoré akoby tu vyrástli. Krasno zdedil žilinský richtár Ján. Mal veľa majetkov, o ktoré sa staral, ale mal aj svojich pomocníkov. Najradšej sa zdržiaval v Žiline. Občas si však chodil skontrolovať svoje majetky, aby videl, čo všetko vlastní. Vycestoval raz tak aj do Krasna. Sprevádzali ho traja spoľahliví muži. Vyrazili skoro ráno za brieždenia na koňoch. Čakala ich predsa dlhá cesta. Cestovali pár hodín, kým prišli na sever. Čakali ich muži, ktorí im ponúkli chlieb a pivo. Posol pár dní predtým im oznámil, aby pána zo Žiliny privítali ako sa patrí. Krasno navštívili na jar, keď už vonku bolo teplejšie. V zime by sa do týchto končín neodvážili. Keď si pán Ján poobzeral svoj majetok a bol spokojný ako sa oň starajú. Na spiatočnej ceste povedal svojím mužom: „Páči sa mi tam. Postavte mi hrádok, kam budem môcť si prísť oddýchnuť a uloviť aj nejakú zver pre kráľa. Ale vyberte také miesto, odkiaľ bude najkrajší výhľad. Aby som videl aj na tú krásnu rieku plnú rýb, aby som sa mohol pozerať do doliny a mohol pozorovať lesnú zver.“

Ešte v ten istý mesiac sa muži vydali späť do Krasna a hľadali miesto, kam by postavili hrádok. Pýtali sa aj ľudí, čo tam žili. Jeden muž ich zaviedol na miesto vysoko v horách. Vyliezol na strom a rozhliadol sa. „Áno, dokonalé.“ Muž od richtára Jána urobil podobne a nevedel sa vynadívať. Bol to úžasný výhľad! Neustále opakoval: „Krásne, krásne! Už viem, prečo toto miesto tak pomenovali.“ A tak povolali zo Žiliny staviteľov a vystavali pánovi Jánovi hrádok na mieste, ktoré sa dnes volá Diel. Bol a je odtiaľ najkrajší výhľad doteraz.

Ľubica Podoláková

Mapa:

Galéria